Viete, o čom sa politici boja hovoriť?

Autor: Branislav Gröhling | 12.5.2019 o 18:16 | Karma článku: 3,24 | Prečítané:  1457x

Každý politik to vie, ale žiaden to nechce povedať. Máme priveľa škôl a málo žiakov. Ale vybrať dve školy a povedať, že by sa mali zlúčiť, je niečo, čoho sa všetci boja.

Vedia to úplne všetci. Odborníci ministerstva školstva, financií aj nezávislí odborníci to stále opakujú: Máme priveľa škôl. Všetci vedia, že niektoré školy (základné či stredné) sú nadbytočné. Sú blízko iných škôl a mali by sa zlúčiť. Politici to ale nechcú povedať a už vôbec nie to urobiť. Pritom viac než o šetrenie financií tu ide o kvalitu školy.

Viac žiakov znamená viac peňazí pre školu. Viac peňazí znamená lepšie vybavenie, lepšie priestory. Potenciálne aj lepšie osobné ohodnotenie učiteľa a lepšie podmienky na prilákanie „nedostatkových“ učiteľov – jazykárov, učiteľov matematiky či informatiky.

Politici ale povýšili zaliečanie sa voličom nad to, aby žiaci dostali dobré vzdelanie. Radšej nechajú školu s pár desiatkami žiakov, než aby zriadili autobus a vozili žiakov do vedľajšej obce do väčšej školy. Rodičom to odprezentujú ako veľký úspech. Ale zamlčia, že podmienky na vzdelávanie tam možno nie sú veľmi dobré. Malé základné školy nedokážu vyžiť z normálneho príspevku na žiaka a preto sú špeciálne dofinancované. Ak má škola pod 250 žiakov, dostáva na žiaka vyššiu sumu peňazí. Čím menšia škola, tým viac financií na žiaka. Takto sa dofinancujú až dve tretiny základných škôl.

Niektorí argumentujú tým, že v malej škole má učiteľ menej žiakov a to zabezpečí kvalitné vzdelanie. V skutočnosti pomer žiakov na učiteľa úplne nesúvisí s kvalitou vzdelania. Viac žiakov na učiteľa než Slovensko má Holandsko, Spojené kráľovstvo či Nemecko (na druhom stupni). Ich výsledky školstva ďaleko predbiehajú to naše.

Priznajme ale, že na Slovensku máme veľa malých miest a obcí. Malé školy tu vždy budú. Otázne je koľko a kde. V prípade škôl na odľahlých miestach je správne ich zachovať. Tiež by sme sa mali vyhnúť zlučovaniu škôl a dochádzaniu na prvom stupni (hoci aj tu sa stáva, že sú dve školy v pešej blízkosti). Na úrovni druhého stupňa sa ale dá ušetriť 14 miliónov eur ročne, čo možno opäť investovať do škôl.

Riešenie? Zriaďovatelia škôl, politici aj ministerstvo musia začať konať zodpovedne. Musia sa k zlučovaniu škôl postaviť realisticky. Musia prestať byť populistickí a začať ľuďom vysvetľovať, prečo je lepšie spojiť dve školy do väčšej, než ich nechať živoriť. Áno, je to pre politika riskantné. Ale populizmu sme si užili viac než dosť a musíme byť realisti. Aj tak to raz príde.

P.S: Týmto tiež oceňujem zriaďovateľov, ktorí nabrali odvahu napraviť chyby predošlých vedení a konečne začínajú tento problém riešiť.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Nežná revolúcia

Nežná revolúcia 30 rokov po: O demokraciu môžeme prísť zvnútra

Prežila krajina posledných 30 rokov bez ujmy na demokracii?

Dobré ráno

Špeciálny podcast: Politiku vždy chápali len ako orgie

Rozhovor so šéfredaktorkou SME k 30. výročiu Nežnej revolúcie.

Cesta do hlbín českej duše. Päť kníh, ktoré by mali Slováci čítať

Sú medzi nimi experimenty aj látka na veľkofilm.


Už ste čítali?