Neviem, čo si myslíte vy. Ale podľa mňa je jedno, či chodíte do kostola, modlíte sa doma, veríte v niečo iné alebo neveríte v nič. Podstatné je, či ste dobrý človek. A to sa nestane tak, že sa na oko prihlásite ku kresťanstvu. Mali sme expremiéra, ktorý sa k viere hlásil a krajinu nespravoval zrovna kresťansky. Ďakujem, neprosím. Oveľa horší je falošný kresťan než úprimný ateista.
Teraz nám v politike znovuzrodených kresťanov („birmovaných komunistov“) pribúda. Jeden je taký kresťan, až si na svoju vieru spomenul iba cez kampaň. V televíznej relácii nevedel vymenovať desatoro. A internet sa zabáva. Nevadí, odpusťme mu. Aj keby to vedel. Aj keby naozaj do kostola chodil deň čo deň. Nič to nevypovedá o tom, aký je človek. Prestaňme dávať znamienko „rovná sa“ medzi kresťana a dobrého človeka. V politike predsa najčastejšie vidíme, že to tak vôbec nefunguje.
Prosím, uvedomme si, že nálepky „kresťan,” „nekresťan” o človeku nič nehovoria. Za človeka hovoria jeho činy. Búšením sa do hrude a hlučným hlásením sa k viere tie činy nikto nezmaže ani nenapraví.