Komu prideľuje ministerstvo peniaze na vedu a výskum?

Autor: Branislav Gröhling | 12.7.2017 o 9:23 | Karma článku: 11,74 | Prečítané:  4126x

Rektori univerzít sa sťažujú, že ministerstvo školstva chce rozdeliť 288 miliónov na vedu a výskum firmám a nie aj univerzitám či SAV. Ministerstvo namiesto toho, aby situáciu okamžite napravilo, zavádza. 

O čo v ide? Rezort školstva vyhlásil výzvu na podporu vedy a výskumu za 288 miliónov eur. O projekty do výšky 40 miliónov eur v rôznych strategických oblastiach (nanotechnológie, informačno-komunikačné technológie, biotechnológie, biomedicína, udržateľná energetika) sa mohli uchádzať súkromné pracoviská, ako aj univerzity či SAV. Každá univerzita mohla podať len 1 projekt (aj Univerzita Komenského s 13 fakultami mohla podať iba jeden projekt). Na konci júna bol zverejnený zoznam neschválených projektov. Ministerstvo zamietlo všetky projekty univerzít a SAV. Z toho vyplýva, že 288 miliónov na výskum pôjde firmám. Je absurdné, že peniaze, ktoré rozdeľuje štát, idú firmám a nejdú aj výskumným univerzitám či Slovenskej akadémii vied.

Toto nie je prvý raz, čo ministerstvo školstva podporilo výskum výlučne vo firmách. Na jar 2016 bola vypísaná prvá výzva na „malé projekty“ (do 7 mil. eur) v celkovej výške 301 miliónov eur. Išlo o prostriedky určené na budovanie firemných výskumných kapacít a univerzity ani SAV sa o ne nemohli uchádzať. Mimochodom, rektori hovoria, že aj tu ide o projekty „pochybného zamerania a kvality.“ Proces hodnotenia a výberu projektov začal kontrolovať Národný kontrolný úrad.

A teraz sa vráťme do súčasnosti. Rektori univerzít vyčítajú ministerstvu, že pri druhej výzve za 288 miliónov boli plošne odmietnuté všetky projekty univerzít a SAV. Chcú, aby boli výsledky anulované a procesy hodnotenia a hodnotitelia prešetrení.  Ministerstvo reaguje, že univerzity sú už predsa zapojené do takmer 50 projektov.

Zavádzanie ako hrom. Univerzity iba spolupracujú na projektoch firiem z prvej výzvy za 301 miliónov (na „malé projekty“), ale netvoria svoj vlastný výskum. Navyše, ich spolupráca je niekedy iba symbolická. Podmienkou totiž bolo, aby partnerom výskumného centra bola výskumná inštitúcia. Ministerstvo takto nefinancuje vlastný výskum univerzít či SAV. Financuje priemyselný výskum firiem, na ktorom čiastočne spolupracujú univerzity. 301 miliónov eur z prvej výzvy, zjednodušene povedané, išlo podnikom na vybudovanie výskumných centier a ďalších 288 eur z druhej výzvy zrejme rovnako pôjde firmám.

Ministerstvo avizuje, že sa s rektormi stretne a situáciu preberie. To však nič nevyrieši, pretože rozhodnuté už bolo. Jediné, čo môže minister teraz spraviť je anulovať výsledky výzvy.

Celkový obraz? Do roku 2023 má ministerstvo školstva k dispozícií viac ako 900 miliónov z eurofondov na podporu výskumu a vývoja. 589 miliónov z tejto sumy na vedu a výskum nedáva prioritne univerzitám a SAV, ale väčšinu balíka odčerpávajú súkromné firmy. Ak je niečo, čo dokazuje, v akom biednom stave je školstvo na Slovensku a do akého stavu ho dnešné vedenie rezortu ťahá, je to toto. Kritika rektorov a ich žiadanie transparentnosti iba podčiarkuje, že rozdeľovanie financií na vedu a výskum je dosť nešťastné.

Otázka je nasledovná: Komu tieto peniaze pôjdu? Na tú odpoveď si ešte počkáme. Jedno je však isté – ani svetoznámy slovenský aeromobil, ktorý ročne investuje milióny do špičkového vývoja to nebude – jeho projekt je tiež v zozname zamietnutých projektov.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PRIMÁR

Mladá nevesta, učiteľka a herečka. Skutočné príbehy ukazujú svet bez antibiotík

Odolné baktérie sú skutočná hrozba. Nesprávne užívanie antibiotík už má svoje obete.

KULTÚRA

Zomrel spoluzakladateľ skupiny AC/DC Malcolm Young

Gitarista trpel v posledných rokoch demenciou.


Už ste čítali?