reklama

Nechcené deti školstva

Keď som ostatné dni navštevoval školy, opäť som si vypočul, že čoraz viac žiakov potrebuje asistenta a nemá ho. Prečo je to stále väčší problém a prečo školy nedostávajú asistentov?

Písmo: A- | A+
Diskusia  (54)

Zákony

Začnime so zákonmi. Školský zákon hovorí, že žiak so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami má právo na vytvorenie nevyhnutných podmienok na vzdelávanie. Zákon o financovaní ZŠ, SŠ a školských zariadení zas hovorí, že v prípade potreby ministerstvo môže vyčleniť financie na plat asistenta učiteľa. Ako to spolu súvisí? Tak, že pre niektorých žiakov so špeciálnymi potrebami je nevyhnutnou podmienkou na vzdelanie práve asistent učiteľa. Keďže ministerstvo nie je povinné mu ho prideliť, žiak môže ostať bez asistenta a logicky sa porušuje jeho právo na podmienky na vzdelávanie. Ale všetko je v súlade zo zákonom.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Zo strany zákonov to bolo ešte zaujímavejšie v roku 2014, kedy školský zákon pôvodne hovoril, že „výkonom práv začleneného dieťaťa so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami nemôžu byť obmedzené práva ostatných detí, ktoré sú účastníkom výchovy a vzdelávania.“ Táto formulácia zmizla, pravdepodobne, aby nevznikol úplne jasný konflikt v situácii, kedy ministerstvo neposkytne financie na asistenta. Pretože tak jednak prehliadne právo integrovaného žiaka na podmienky na vzdelávanie a dvojak, môže obmedziť práva ostatných žiakov na vzdelanie, ak sa učiteľ musí venovať integrovanému žiakovi na úkor triedy. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Samozrejme, obvykle to funguje tak, že učiteľ sa snaží venovať väčšine triedy aj integrovanému žiakovi, ale ten bez asistenta nestíha. Je to situácia, ktorá nie je ideálna pre žiaka, učiteľa, rodiča ani školu. A preto školy nutne potrebujú asistentov učiteľov a keďže ministerstvo na nich nemá financie a nie je povinné ich zaplatiť, neustále o nich žiadajú. Nehovoriac o výchovnom poradcovi, školskom psychológovi, či špeciálnom pedagógovi, ktorých je tiež na školách pramálo.

Prečo je to stále väčší problém?

Pretože v posledných rokoch sa rozmohla diagnostika a evidujeme stále viac žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Znamená to, že dnes máme viac detí s autizmom, dysgrafiou či hyperaktivitou? Zrejme nie. Ide len o to, že dnes o nich vieme a donedávna mnohé „unikli radaru“ a diagnostikované neboli. Každopádne, integrácia dnes nie je problém len pár vybraných škôl, ale prakticky väčšiny základných a veľkej časti stredných škôl.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Je treba ešte poznamenať, že žiak so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami je široký pojem. Zahŕňa žiakov, ktorí sú intelektovo nadaní, žiakov s dyslexiou či dysgrafiou, žiakov s autizmom, žiakov so sluchovým, zrakovým, telesným, či mentálnym znevýhodnením a iných. Žiak so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami nemusí nutne potrebovať asistenta. Potrebuje len niečo „navyše.“ Napríklad žiak na vozíčku potrebuje rampu a bezbariérové priestory školy. Aktuálne evidujeme 33 728 žiakov so špeciálnymi potrebami na MŠ, ZŠ a SŠ a školy žiadali asistentov pre 14 399 žiakov, teda takmer pre 43 % z týchto žiakov.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Takto sa vyvíjal počet žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami na štátnych základných školách. 

Obrázok blogu
(zdroj: Branislav Gröhling)

Takto sa vyvíjal počet žiakov s vývinovými poruchami učenia (napr. dyslexia, dysgrafia, dyskalkúlia) na základných školách (štatistiky sa vedú až od roku 2000).

Obrázok blogu
(zdroj: Branislav Gröhling)

Takto sa vyvíjal počet žiakov so syndrómom autizmu na základných školách (štatistiky sa vedú až od roku 2000).

Obrázok blogu
(zdroj: Branislav Gröhling)

Ako štát zabezpečuje asistentov?

Nedostatočne. Keďže zo zákona nie je ministerstvo povinné prideliť financie na mzdu asistenta a nemá na nich vyhradený dostatočný balík peňazí a keďže nárast integrovaných žiakov ako aj žiadostí nezvláda, vyhovie vždy iba niekoľkým žiadostiam. V septembri školy žiadali takmer 3903 úväzkov na asistenta, pridelených bolo cca 1710 (Údaje sú presné na jednotky. Desatiny a stotiny boli v niektorých prípadoch zaokrúhlené).

Obrázok blogu
(zdroj: Branislav Gröhling)

Takto sa rokmi vyvíjal počet asistentov učiteľa, výchovných poradcov, školských špeciálnych pedagógov a školských psychológov na štátnych ZŠ. Rokmi vidíme nárast počtu asistentov, ten však kopíruje aj nárast počtu žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Nedostatok asistentov na školách potvrdzuje počet nepridelených úväzkov. Aktuálne tiež nie sú na školách zabezpečení ďalší odborníci z tejto oblasti ako školský psychológ, špeciálny pedagóg alebo výchovný poradca.

Obrázok blogu
(zdroj: Branislav Gröhling)

Čo to v praxi znamená?

Ministerstvo teda nemá prostriedky na pokrytie všetkých asistentov. Ak škola žiada viacero úväzkov, nedostane všetky, niekedy len jeden alebo aj menej. Asistent je zvyčajne pridelený výlučne k jednému žiakovi, no môže byť nápomocný aj pre viacero žiakov. Ak škola naňho nedostane úväzok, žiak musí fungovať bez asistenta a nahrádza ho učiteľ. Taká situácia je (aj v závislosti od diagnózy žiaka) obvykle ťažko zvládnuteľná a neprospieva ani štúdiu integrovaného žiaka ani priebehu vyučovania.

Horším prípadom pre rodiča je, keď jeho dieťa škola neprijme pre nedostatok asistentov a rodič nemá na výber a musí opustiť prácu a dieťa vzdelávať doma.

V celej situácii sa často objavuje otázka špeciálnych škôl. Špeciálna škola pre niektoré deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami nemusí byť vhodným riešením. Žiak môže mať schopnosti na to, aby s pomocou asistenta absolvoval bežnú základnú školu (alebo strednú) a tak ho diagnostické zariadenie odporučí na ňu. Niekedy sa však tiež stane, že napriek tomu, že špeciálna škola je kvalitne personálne vybavená a jej zamestnanci presne vedia, ako ku ktorému žiakovi pristupovať, rodičia ju vnímajú negatívne. Preto napriek odporúčaniu odborníkov chcú svoje dieťa dať do bežnej školy, čo môže byť opäť na škodu všetkým zúčastneným. Stať sa tiež môže, že špeciálna škola nie je v blízkosti bydliska a rodič, či chce, či nie, musí dať dieťa do bežnej školy, pravdepodobne bez asistenta.

V skratke pre školy, učiteľov aj rodičov to v praxi znamená chaos a sťažené fungovanie. Pre integrovaného žiaka horšie podmienky na vzdelávanie a horšiu cestu školským životom.

Pre štát nedostatok asistentov môže na jednu stranu znamenať, že sa šetrí. Možno s myšlienkou, že „nejak to škola, žiaci aj rodičia zvládnu.“ Na druhú stranu to môže znamenať, že sa takto potenciálne pripravuje o schopných členov spoločnosti, nehovoriac o tom, že sa o nich dostatočne nepostará. Nie je nič nezvyčajné, aby dospelý človek s ADHD, dyslexiou alebo aj autizmom či Aspergerovým syndrómom normálne fungoval, žil a pracoval. Integrovaný žiak s pomocou asistenta môže úspešne absolvovať školu, viesť kvalitný život a uplatniť sa.

Ak diagnostické zariadenie rozhodne, že žiak je schopný absolvovať bežnú základnú školu, v záujme všetkých zúčastnených by mu mali byť vytvorené vhodné podmienky. Tak, ako to napokon hovorí aj zákon.

.

Branislav Gröhling

Branislav Gröhling

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  101
  •  | 
  • Páči sa:  12x

Exminister školstva, poslanec NR SR, člen školského výboru, bývalý poradca pre školstvo na BSK. Vyše 10 rokov som robil vzdelávanie na odborných školách, kde sme na školy prinášali najlepšie poznatky z praxe. Venujem sa školstvu, spoločenským a liberálnym témam, mám rád kávu (ristretto), dobré jedlo, príležitostne aj dobrý rezeň. ☕️🍝🍗 Zoznam autorových rubrík:  školstvoNezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

750 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Iveta Rall

Iveta Rall

86 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu