Žiaci nebudú prepadať – pokrok v myslení alebo úpadok školstva?

Autor: Branislav Gröhling | 20.11.2016 o 17:13 | Karma článku: 10,53 | Prečítané:  7778x

Nedávno mi volala jedna známa – učiteľka. „Braňo, je to pravda, že sa nebude môcť opakovať ročník na prvom stupni?“ Akosi tomu nechcela uveriť a nechápala, prečo by to tak malo byť.

Dokument ministerstva, ktorý hovorí o vízii školstva na nasledovné roky vraví: „Na úrovni prvého stupňa základnej školy žiaci neopakujú ročník.“ Vysvetliť sa to dá rôzne, ale zrejme to znamená, že prepadanie na prvom stupni prestane existovať. „Môžem sa ja snažiť koľko chcem. Ale keď mi žiak nič nechce robiť na hodinách a neučí sa, ja ho musím nechať prejsť?“ spýtala sa ma.

Zmyslom neopakovania ročníka zrejme nie je, aby žiaci mali päťky a prechádzali. Zmyslom asi je znížiť počet žiakov opakujúcich ročník a zamerať sa viac na pozitívnu motiváciu než trestanie. A možno aj zabrániť tomu, aby už na prvom stupni boli žiaci onálepkovaní ako „zlí“ alebo „tí, čo prepadli.“ V niektorých štátoch Európy sa neopakuje prvý ročník ZŠ. V Grécku prvé dva, v Poľsku prvé tri. V iných štátoch je limit na počet opakovaní ročníka. V pár krajinách prepadávanie neexistuje vôbec a zákony umožňujú automatický postup do vyššieho ročníka. Sú to napríklad Nórsko, Lichtenštajnsko, Bulharsko (iba ročníky 1-4) a čoskoro aj Island.

Je teda správnym krokom zrušiť opakovanie ročníka pre žiakov prvého stupňa základnej školy? Myslím si, že myšlienka znížiť opakovanie ročníka na minimum je správna, no nemala by byť postavená na zákaze opakovania ročníka.

Je správne poľaviť z nárokov na žiaka? Odvšadiaľ stále počúvame, že školy nezvládajú pripraviť žiakov na prax. Že uchádzači na vysoké školy čoraz slabší. Že dnešný systém vyžaduje, aby žiaci memorovali informácie, ktoré nevedia použiť. Stále sa opakuje, že školstvo chradne a s ním chradnú aj vedomosti niekoľkých generácií žiakov. Nepomôže poľavenie z nárokov tomuto negatívnemu trendu?

„A zvyšok mojej triedy? Ako sa budú učiť, keď ten, čo školu fláka prejde ročníkom rovnako ako ostatní?“ pýtala sa ma ďalej. Aký odkaz dáva škola dieťaťu, keď ho naučí, že netreba nič robiť? Ja viem, že ide o pozitívnu motiváciu, o to, aby škola nebola mučiareň a vládlo v nej priateľské prostredie. To všetko je správne. Ale je rozdiel medzi systémom, ktorý žiaka pozitívne motivuje a systémom, ktorý žiaka nemotivuje robiť nič.

Snaha o to, aby všetci žiaci postúpili do vyššieho ročníka, je správna. Ale nesmie stáť na zákaze opakovania ročníka. Musí stáť na tom, že škola bude mať prostriedky a personál na to, aby sa venovala slabším žiakom a pomáhala im zvládať učivo. Aby škola podporovala slabších žiakov, čo najlepšie, ako sa dá a neodsúdila ich na neúspech hneď na prvom stupni. Možno aj ministerstvo chce povedať, že táto reforma bude taká skvelá, že opakovanie ročníkov na prvom stupni jednoducho zmizne. V takomto smere by to dávalo zmysel.

Posúvať hranice nadol a prispôsobovať systém je možné. Možné je aj zrušiť opakovanie ročníka na prvom stupni. Ale v časoch, keď sa hovorí o upadajúcej kvalite slovenského školstva, je treba robiť to opatrne a sústrediť sa hlavne na to, aby žiaci dostali také kvalitné vzdelanie a bolo im venované toľko času, že dané učivo pochopia a prejdú ročníkom. Nezabúdajme na to, že cieľom školy je vzdelať žiaka a pripraviť ho na budúci život. Tento cieľ by sa škole ťažko napĺňal, ak by od žiaka nemohla nevyžadovať nič na postup do vyššieho ročníka. 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KULTÚRA

Únos. Film, ktorý vznikol napriek výstrahám právnikov

Pri nakrúcaní prvého slovenského trileru bola aj mama Roberta Remiáša.

BLOG TRANSPARENCY

Keď biznis v zdravotníctve roztočí bývalý šéf daňovákov

Doktor Kostka nebol jediný, komu v posledných rokoch darilo.


Už ste čítali?