Štát motivuje učiteľov starnúť, nie učiť

Autor: Branislav Gröhling | 12.10.2016 o 8:23 | Karma článku: 7,89 | Prečítané:  2523x

Ľudia nad 60 rokov tvoria asi 7 % všetkých učiteľov. Väčšinou má starší učiteľ najvyššiu platovú triedu a najvyšší príplatok za prax.

Často sa skloňuje, že učitelia starnú. Dôvody, prečo je to tak, sú dva. Po prvé, systém odmeňovania učiteľov spôsobí, že najvyšší plat dosiahne učiteľ po 32 rokoch praxe. A preto, keď sa už učiteľ prebojuje k tomuto platu, nebude mať v úmysle odísť. Z finančných dôvodov možno ostane na škole aj v dôchodkovom veku. A po druhé, je mimoriadne náročné (niekedy až nemožné) učiteľa prepustiť. A už vôbec nemôže byť dôvodom prepustenia učiteľa jeho vek. Takto nám postupne učitelia starnú. Čo by nemusela byť nutne zlá vec. Starší učiteľ nemusí znamenať rigídnosť, alebo „zastaralý prístup.“

Problém však je, že systém nemotivuje učiteľov robiť kvalitnú prácu, motivuje ich starnúť. Starší učiteľ s dvoma atestáciami zarába asi dvojnásobok toho, čo práve nastupujúci učiteľ. Znamená to, že odvádza dvakrát lepšiu prácu?

Skúsenosť je dôležitá a treba ju oceniť. Napríklad na konzervatóriách je najväčší podiel učiteľov nad 60 rokov, čo je z hľadiska virtuozity a zručnosti umelca pomerne pochopiteľné. Ale nie je úplne spravodlivé, hodnotiť zamestnanca nie podľa jeho práce, ale podľa jeho veku. Tak, ako sa nedá paušalizovať, že každý mladý učiteľ je neskúsený a nič nevie, nedá sa povedať, že učiteľ s 32-ročnou praxou je najlepší, aký môže byť.

Tento problém sa tiahne celým systémom nášho vzdelávania. Kvalita je v dnešnom školstve druhoradá. Systém nevytvára pre učiteľov ani školy stimuly odovzdávať kvalitné vzdelanie. Učiteľov motivuje nahnať kredity a atestácie a byť v škole čo najdlhšie. Málokoho zaujíma, ktorý učiteľ robí svoju prácu poctivo a ktorý nie. Škola má zas motiváciu mať čo najviac žiakov, aby dostala čo najväčší objem financií. Dobre odvedenú prácu škôl a učiteľov nezohľadňujeme. A to dáva priestor na vznik priemerných (alebo až podpriemerných) škôl.

Je zvláštne, že všetci ministri vždy hovoria ako chcú, aby bolo slovenské školstvo čo najlepšie, no neexistujú žiadne stimuly ku zlepšeniu. Nezáleží, či je škola dobrá, ale koľko má žiakov. Ak ste učiteľ, nezáleží, ako dobre učíte, ale ako dlho učíte. Naše školstvo preferuje kvantitu a zabúda na kvalitu. A to nie je celkom v poriadku.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KULTÚRA

Únos. Film, ktorý vznikol napriek výstrahám právnikov

Pri nakrúcaní prvého slovenského trileru bola aj mama Roberta Remiáša.

BLOG TRANSPARENCY

Keď biznis v zdravotníctve roztočí bývalý šéf daňovákov

Doktor Kostka nebol jediný, komu v posledných rokoch darilo.


Už ste čítali?