Racionalizácia nesmie byť len o peniazoch, ale aj o kvalite

Autor: Branislav Gröhling | 13.5.2016 o 6:56 | (upravené 13.5.2016 o 7:02) Karma článku: 7,09 | Prečítané:  2484x

Ministerstvo školstva plánuje cez zriaďovateľov rušiť a zlučovať školy. Čísla jasne naznačujú, že racionalizácia škôl je skutočne potrebná. 

Za posledných 10 rokov klesol počet stredoškolákov z 318 864 na 216 491 a počet stredných škôl z 822 na 714. Teda počet študentov klesol približne jednu tretinu, ale počet škôl klesol iba o jednu osminu.

Pri základných školách druhého stupňa je trend podobný – tried ubudlo menej v pomere k počtu žiakov. Počet žiakov klesol oproti roku 2005 asi o štvrtinu (z 307 183 na 228 077), zatiaľ čo počet tried klesol asi o šestinu (z 13 614 na 11 435, počítame triedy, keďže školy, na ktorých sa vyučuje len piaty až deviaty ročník, sú zriedkavé).

Ide len o príklad, stav spred 10 rokov nemusí byť nutne správny referenčný bod. Ministerstvo bude musieť v tomto smere narábať s inými číslami: určiť stav, kedy by sa čo najviac naplnili kapacity stredných škôl a základných škôl druhého stupňa s prihliadnutím na ich geografickú polohu. Následne bude treba rozhodnúť, ktoré školy zlúčiť alebo zavrieť.

Jednou cestou je začať s málotriedkami. Ide o školy, ktoré majú malý počet žiakov a spájajú viaceré ročníky do spoločnej triedy. Myšlienka zlúčiť ich alebo spojiť nie je nová, no obvykle narazí na odpor z toho titulu, že v oblastiach s maďarským vyučovacím jazykom je množstvo málotriedok. Tie vláda plánuje ponechať, možno aj preto, aby sa z tejto témy nestal problém národnostný či menšinový. Zrušením 100 z nich by sa ušetrila pre rozpočet neveľká čiastka – 1,1 milióna eur.

Možno využiť aj výsledky pasportizácie stredných odborných škôl. Projekt pasportizácie sledoval kvalitu odborných škôl a hodnotil ich, či sú vhodné alebo nevhodné na odborné vzdelávanie a prípravu. Ukončil sa ale pred dvoma rokmi a jeho výsledky doposiaľ neboli zverejnené.

Dalo by sa postupovať aj na základe dohodovacieho konania. Znamená to, že školy dostávajú peniaze nad rámec normatívu, pokiaľ im nevystačí na pokrytie nákladov či miezd. Tu ale nemáme centrálne vedené údaje ohľadom škôl, ktoré sú dlhodobo v dohodovacom konaní. Vieme iba, že za posledné roky sa zvyšuje objem financií na dohodovacie konania – teda čoraz viac škôl nie je ekonomicky sebestačných.

Vo všeobecnosti sa za cieľ racionalizácie považuje ušetrenie finančných prostriedkov. Efektívne využívať financie je správny krok, no je vhodné spomenúť, že podľa INEKO kvalita školy nezávisí od objemu financií. Údaje INEKO z roku 2012 ukazujú, že neexistuje súvis medzi výsledkami školy a objemom peňazí, ktoré škola dostane. Inými slovami, či škola dostáva viac alebo menej peňazí, kvalitu výučby a výsledky školy to neovplyvní.

To ale neznamená, že školám netreba zvyšovať objem prostriedkov. Mnohé školy potrebujú financie na vybavenie, platy učiteľov, asistentov integrovaných žiakov a podobne – toto sú všetko nevyhnutné opatrenia. Znamená to ale, že okrem financií je nutné sledovať aj kvalitu. Ak má byť racionalizácia efektívna, nemôže byť výlučne len o peniazoch, ktoré chceme ušetriť, ale aj o kvalite, ktorú chceme dosiahnuť.

INEKO napríklad vo svojich výpočtoch meralo kvalitu školy na základe maturitných výsledkov žiakov a nezamestnanosti absolventov oproti priemeru okresu. Vybralo relevantné údaje, no ani tie nie sú stopercentne smerodajné. Maturitné výsledky zo slovenčiny študenta v odbore kuchár nie sú podstatné pre to, či sa žiak úspešne uchytí na trhu práce. Jeho uplatnenie v praxi určuje úspešnosť školy a nie maturitný výsledok. Tiež tieto výsledky nezohľadňujú iné špecifiká – napríklad školy, ktoré pracujú hlavne s deťmi z marginalizovaných rómskych komunít a podobne.

Pre najväčšiu objektívnosť racionalizácie bude preto treba určiť komplexné kritériá na hodnotenie kvality škôl. To však môže dať ministerstvu zámienku o racionalizácii opäť len hovoriť, ako to bolo aj v minulosti a v praxi sa venovať skúmaniu údajov a vypracovávaniu analýz až kým neprídu najbližšie voľby.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Odhalila kauzu slovenského predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala momentálne najznámejšia slovenská whistleblowerka, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bude padať ďalej

V Prešove bude Smer v najhoršej kondícii.

SVET

Pozrite si, ako za dva roky zničila vojna Donecké letisko

Miesto bojov medzi proruskými separatistami a ukrajinskou armádou.


Už ste čítali?