Namiesto toho, aby sa učitelia sústredili na vzdelávanie našich detí, musia sa boriť s byrokratickými požiadavkami, ktoré im prikazuje zákon o zbere údajov. Od rodičov majú napríklad žiadať aj rodné číslo či iné údaje, ktoré spadajú pod zákon o ochrane osobných údajov. Zaujímalo by ma, či učiteľ, ktorý dané údaje zbiera, má príslušné oprávnenie. Nehovoriac o obavách niektorých rodičov, ktoré jeden z nich dobre zhrnul: „Čo vie jeden učiteľ, vie pričasto celá škola vrátane rodičovskej rady.“
A ministerstvo nevôľu rodičov nechápe. Veď predsa zákon, ktorý zber údajov prikazuje, je platný už od januára 2013. Tak prečo toľko rozruchu? To bude asi tým, že konečne bol dokončený informačný systém, ktorý sa pripravuje mimochodom už od roku 2009 a po šiestich rokoch sa ktosi začína pýtať na také veci, ako napríklad aké je pohlavie matky či otca (prespal som nejaké zmeny v našej spoločnosti?) či vzdelanie rodičov. A prečo vlastne ministerstvo chce tieto údaje? To mi nie je vôbec jasné. Najprv to malo byť kvôli krúžkom, pretože niektoré centrá voľného času vykazujú viac žiakov vo svojich krúžkoch, ako ich naozaj navštevuje. Potom to zase malo byť kvôli kontrole dochádzky či zabráneniu prípadov, keď úradom „nechýbajú deti“. Ako s tým súvisí napríklad vzdelanie rodičov nevedno.
Na Slovensku je teraz veľmi populárna informatizácia. Máme neuveriteľne veľa informačných systémov pre verejnú a štátnu správu. A čo je prekvapivé, tie systémy vôbec medzi sebou nekomunikujú. Takže ak poskytnete jeden údaj do jedného systému, musíte ho poskytnúť aj do ďalších desiatich. Týka sa to aj Rezortného informačného systému ministerstva školstva. V roku 2009 bolo verejné obstarávanie na tento systém. Konečne po šiestich rokoch začal akože fungovať, ale s požiadavkou čudných dát. Prvé fiasko. A uvidíme, aké bude druhé fiasko. Lebo systém ešte nie je naplnený údajmi, keďže ich rodičia väčšinou nechcú poskytnúť, ale ... už tu máme výzvu na národný projekt za viac ako 17 miliónov eur, ktorý sa má zamerať na vytvorenie podmienok pre kvalitnejšie zbieranie, aktualizáciu a následné využitie údajov pre riadenie regionálneho a vysokého školstva. Takže my zbierame údaje a ešte nevieme, ako kvalitne ich využijeme?
Doplnené 05.10.2015
Stanovisko Úradu na ochranu osobných údajov SR k spracúvaniu osobných údajov v Centrálnom registri Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR
Úrad na ochranu osobných údajov SR („úrad“) sa v poslednom mesiaci intenzívne zaoberal spracúvaním osobných údajov v Centrálnom registri Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR („ministerstvo“), a to aj v súvislosti s rastúcim záujmom verejnosti o danú problematiku. Na úrad sa obracali najmä zákonní zástupcovia detí s otázkami, či rozsah požadovaných osobných údajov, ktorý majú školám prostredníctvom dotazníkov poskytnúť, je v súlade so zákonom o ochrane osobných údajov.
Úrad vo veci inicioval stretnutia s ministerstvom za účelom získania bližších informácií o využití spracúvaných osobných údajov v predmetnom informačnom systéme. Ministerstvo v tomto smere poskytlo úradu požadovanú súčinnosť.
Úrad dospel k názoru, že školy zberom osobných údajov formou dotazníkov v intenciách školského zákona plnia svoju zákonnú povinnosť, ktorá im z tohto predpisu vyplýva. Avšak na základe informácií, ktorými úrad disponuje, v niektorých častiach ministerstvo prostredníctvom Centrálneho registra spracúva osobné údaje v širšom rozsahu ako je nevyhnutné. Takýto postup nie je podľa úradu v súlade so zásadami spracúvania osobných údajov v zmysle zákona o ochrane osobných údajov.
Minister školstva Juraj Draxler sa na základe uvedeného názoru úradu rozhodol, pri najbližšej novelizácii školského zákona, upraviť rozsah spracúvaných osobných údajov v Centrálnom registri ministerstva.
Ešteže tu máme zopár súdnych ľudí, ktorí majú dosah na tieto zmätky. Parlamentný výbor pre vzdelávanie sa už začal týmto chaosom zaoberať. Otázka na záver: kde sa strácajú všetky tie milióny, ktoré sa mali použiť na rezortné informačné systémy, ktoré mali uľahčiť prepájanie informácií a nešikanovať ľudí pri ich zbere?