Potrebujeme odborné predmety, odborné vzdelávanie, zručných remeselníkov, remeslo má zlaté dno, choďte študovať remeslá, budete mať niečo v rukách – v súčasnosti sa na nás tieto heslá hrnú zo všetkých strán. Chceme dosiahnuť, aby sa mladí ľudia začali zaujímať aj o odborné školy a nie len gymnázia.
A žiaci prídu do školy a ich sen o remesle, či profesii sa postupne rozplynie. Prečo? Čo im naozaj môže ponúknuť odborná škola? Áno, hovoríme, že odborné vzdelanie, remeslo, má zlaté dno a ponúka prípravu na život, predovšetkým pracovný. Naozaj? Neupieram školám ich snahu. No pozrime sa na to reálne: odborné školy majú zastarané technické vybavenie, chýba im materiálové vybavenie, ktoré má napomôcť žiakom naučiť sa a vyskúšať si svoje remeslo priamo v praxi, nehovoriac o učive, ktoré by sa aspoň trochu približovalo trendom súčasnej doby. To by sme zrejme však chceli veľa, keďže problém s učebnicami je aj problémom základných škôl a tie sú vstupnou bránou dieťaťa do sveta vedomostí.
O novinkách v tom či onakom odbore môžu na niektorých odborných školách len rozprávať a snívať, alebo dať žiakom za úlohu, nech si informácie vyhľadajú na internete. Lebo aj „také technické zariadenie alebo nový postup“ existujú. No hovoríme o odborných školách, o remesle, nie o gymnáziách, kde ide o prípravu na vysokoškolské štúdium a preto sa viac preferujú teoretické poznatky postupne aplikovateľné na prax. Na odborných školách by malo ísť predovšetkým o zručnosť, odborné a praktické vedomosti a najmä nadobudnutie odbornej praxe v danom remesle.
Ak sa však pozrieme v akom stave sú naše odborné školy, z vlastnej skúsenosti môžem potvrdiť, že v úbohom. (Česť výnimkám, kde je snaha o dosiahnutie kvality viditeľná po každej stránke – Zvolen, Nové zámky). Ako sa teda majú žiaci pripraviť na svoje remeslo a na reálny pracovný život? Stále sa hovorí o vysokej nezamestnanosti mladých ľudí, ktorí sa nevedia uplatniť v reálnom pracovnom živote. Prečo? Lebo nevedia robiť, nevedia pracovať s tým, čo trh a zamestnávatelia žiadajú a potrebujú. Nechcem sa tu zaoberať národnými projektmi, ale ako môže remeselník získať potrebnú prax a zručnosť vo svojej profesii cez online kurz? Remeselník síce vykonáva svoju profesiu aj hlavou, no jeho hlavným nástrojom sú jeho ruky a o tom je remeslo.
Načo máme online kurzy pre remeselné profesie? Prečo radšej neinvestujeme do odborných škôl a odborných učiteľov na školách, ktorí by sa potom mohli venovať novým trendom a technológiám, pripraviť svojich žiakov na reálny a praktický pracovný život a nie hovoriť a učiť ich veci, ktoré platili pred 10 rokmi. Svet predsa nestojí, ale neustále napreduje.
A tak vychovávame nezamestnateľných ľudí a tých potom za ťažké peniaze rekvalifikujeme na iné profesie (cez online kurzy), aby sme vykázali činnosť na úradoch práce a starostlivosť o nezamestnaných mladých ľudí a ukázali snahu riešiť vzniknutú situáciu. A takto sa točíme dookola, kým opäť neminieme fondy z EÚ a nepožiadame o ďalšie čerpanie, lebo... veď niečo si už len vymyslíme.
Áno, áno, nie je vždy všetko čierno-biele. Ale keď sa vám pokazí práčka, koľko čakáte na opravára? Keď sa vám pokazí plynový kotol, koľko čakáte na opravára? Prečo neviem nájsť dobrého kachličkára, keď chcem spraviť kúpeľňu?
Ak je všetko v poriadku, prečo nevieme nájsť schopných odborníkov a prečo čakáme aj týždeň-dva, než nám príde niekto opraviť práčku alebo sa pozrieť na kúpeľňu? A to som ešte ku všetkému aj vďačný, že si našiel na mňa čas.
Áno, nemali by sme klamať. No my klameme. Klameme nie len deti, žiakov, či študentov, ale klameme aj ich rodičov a v konečnom dôsledku aj samých seba, keď si myslíme, že zvýšením počtu žiakov na odborných školách niečo vyriešime. Treba sa konečne zamyslieť nad kvalitou odborného vzdelávania a s tým spojenou aj atraktívnosťou remesla ako takého pre žiaka a jeho rodiča. Len slová to nevyriešia.
